Chodím na Fakultu masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda. V dnešnej elektronickej dobe ešte stále na našej fakulte existujú papierové indexy. Malá béžová knižočka, ktorú musím nosiť všade so sebou. Predstavte si, že máte za sebou skúškové obdobie. Poviete si, že už máte vyhraté. To však ešte nie je úplne pravda. Svoje získané známky si musíte ísť dať zapísať. Tu sa dostávam k jadru môjho problému. Načo je toto dobré? Všetky známky musia byť zapísané v akademickom informačnom systéme, ktorý je kľúčový. Veľa škôl sa obmedzilo už len na elektronické zapisovanie známok. Uvedomili si, že už neplatí, že všetko musí byť na papieri ale v prehľadnejšej elektronickej podobe. Prečo nie aj my?
Absolvovať krásny 5-hodinový výlet v prudkom lejaku za víchrice alebo snežnej búrky (ako je v Trnave bežné) len kvôli jednému písmenu do knižočky mi príde ako absolútny nezmysel. To ani nevravím o študentoch, ktorí pochádzajú z opačnej strany Slovenska. Keď sa na to pozrieme aj z druhej strany, je to taktiež príťaž a práca na viac aj pre samotných vyučujúcich. Musia si vo svojom programe vyhradiť čas pre relatívne veľké množstvo študentov, ktorým musia dať svoj autogram.
Bola by som nadšená a určite nie sama, keby aj naša škola konečne zrušila túto zastaranú tradíciu. Dni, ktoré študenti strávia cestovaním a naháňaním sa za vyučujúcimi, by mohli radšej stráviť užitočnejšie.
Možno sa zdá, že riešim úplnú drobnosť, ale pri ceste zo stanice v snehovej búrke, by som index najradšej hodila do drtiča.
